MOST CEZ RIEKU KWAI

            Film Most cez rieku Kwai z roku 1957 je jedným z filmov, ktoré pre svoje nadčasové posolstvo zostanú stále aktuálne. Dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny v Thajsku. Pojednáva o pluku britských vojakov, ktorí boli v džungli zajatí Japoncami. Tí ich chcú použiť ako otrokov pri stavbe dreveného železničného mosta cez rieku Kwai.

            Proti tomu sa postaví čestný a nezlomný plukovník Nicholson, ktorý trvá na dodržaní ženevskej konvencie z roku 1929 – totiž aby dôstojníci nepracovali spolu s vojakmi, ale aby im velili. Nicholson neustúpi aj napriek prekážkam, ktorým sa ho snažia Japonci podrobiť a tak zlomiť. Nakoniec predsa dosiahne svoje. Keďže Japonci nemajú poňatie o stavbe mostov a ani nedokážu organizovať prácu vojakov, všetko nakoniec zveria Nicholsonovi a jeho dôstojníkom. Železničný most je tak včas a vysoko kvalitne postavený.

            Do toho v neďalekej thajskej dedine pristáva sabotážne komando tej istej britskej armády s úlohou most zničiť. Keď je stavba mostu dokončená, plukovník Nicholson pri obchôdzke spozoruje výbušninu umiestnenú komandom na pilieroch mostu. Je viditeľná len vďaka zníženej hladine vody v rieke. Nicholson sa snaží deštrukciu mostu prekaziť. Nasleduje boj, komando sa musí stiahnuť, stihne však smrteľne raniť práve plukovníka Nicholsona, ktorého bezvládne telo padne práve na spúšťací mechanizmus výbušniny. Tá exploduje a práve dokončený most cez rieku Kwai vyhodí do povetria.

            Film pôsobivo ukazuje, aká deštruktívna je zloba človeka. Nicholsonovi záleží na tom, aby sa zo zajatcov nestali otroci a aby si nielen dôstojníci, ale i pešiaci zachovali ľudskú dôstojnosť. Presvedčí nepriateľa o ľudských kvalitách svojich vojakov, ktorí v zmysluplnej činnosti nájdu silu prežiť zajatie. Budovanie mostu je doslova konštruktívne a ukrýva v sebe aj symbolický význam. Most preklenie nielen priepasť v džungli, ale aj džungľu medziľudských vzťahov. Výraz tváre japonského veliteľa zajateckého tábora vyjadruje údiv nad tým, s akým umom a zápalom sa dokážu podrobení vojaci vložiť do stavby mosta. Britské komando vyslané s cieľom zničiť nepriateľa a to i za cenu, že pri tom zničí vlastných ľudí a ich dielo, ktoré mohlo slúžiť ku zmiereniu, je vtiahnuté do víru absurdity: britské komando nakoniec ničí nie spoločného nepriateľa – Hitlera a jeho japonských spojencov, ale zajatých členov vlastnej armády!

            Plukovník Nicholson nás fascinuje svojou húževnatosťou, s ktorou sa domáha práva pre svojich dôstojníkov, za ktorých je ochotný aj trpieť, pretože si je vedomý zodpovednosti za nich. To, že nakoniec za vec dáva i svoj život, je potvrdením jeho celoživotného postoja – slúžiť druhým.

            Ducha Božieho nie je možné sa zmocniť. Duchu sa môžeme dať do služby a nechať sa ním viesť. Duch vanie a vždy bude vanúť tam, kam chce – a my tomu nemusíme vždy rozumieť. Nesmieme ale kvôli tomu boriť mosty, ktoré iní vystavali alebo ostreľovať tých, ktorí sa po nich odvážne vydali.